Úlovky fotopasce – o kom sme ešte nehovorili

Autor: Kristína Hušeková | 7.4.2021 o 10:28 | Karma článku: 5,34 | Prečítané:  1204x

Je tu jar a s ňou končí kŕmenie vtákov v kŕmidle. Počas zimy som sa snažila predstaviť našich stravníkov, ale keďže ma milo prekvapilo množstvo vtáčích druhov, ktoré navštevovali kŕmidlo, nestihla som napísať o všetkých.

Prezerala som si fotky a rozhodla som sa v tomto blogu doplniť tých, ktorých som ešte nespomenula.

Červienka obyčajná (Erithacus rubecula) je vďaka výrazne tehlovočervenej hrudi neprehliadnuteľná. Hoci červienky vyzerajú veľmi nežne, v skutočnosti sú to veľkí bitkári. Útočia na všetko, čo má červenú náprsenku. Je ochotná vyštartovať i na maketu svojho protivníka, prípadne zaútočiť sama na seba v odraze v okne. Zrejme preto mláďatá prvý rok nemajú typické sfarbenie hrude, vyfarbia sa až v druhom roku, kedy sú už samostatné. Štatistiky ukazujú, že každá desiata dospelá červienka zahynie pri boji o svoje teritórium.

Na jar a v lete sa živí  hmyzom, na jeseň a v zime bobuľami a semenami. Je zaujímavé, že asi 80% semien, ktoré prejdú jej zažívacím traktom, nestráca klíčivosť a takto červienka napomáha šíreniu drevín.

Tento roztomilý vtáčik, menší než vrabec, je u nás jedným z najčastejších nedobrovoľných pestúnov kukučích mláďat. Aj napriek veľkostnému nepomeru neváha zaútočiť na kukučku, ale s jej vajíčkom v hniezde si neporadí...

Červienka je zákonom chránená, jej spoločenská hodnota je 230 €. (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015)

Ďalším hosťom na našom kŕmidle bola sýkorka belasá (Parus caeruleus). Je to hádam naša najpôvabnejšia sýkorka, ľahko ju spoznáme vďaka žiarivo modrej hlavičke a čiernemu pásiku cez oko. Hoci je drobná (váži 10-12 gramov), je nebojácna. Ak je jej hniezdo ohrozované, naježí chocholku na hlave, začne vydávať syčivé zvuky a na predátora zaútočí.

Pokiaľ samica dobrovoľne (teda nevyplašená) opúšťa hniezdo, starostlivo prikrýva vajíčka výstelkou hniezda ako perinou. Mláďatá kŕmia obaja rodičia drobným hmyzom a bolo zistené, že k hniezdu prilietajú s potravou až 400-krát za deň.

Ďalší stravník má na hlavičke čiernu čiapočku narazenú až na oči. Je to sýkorka hôrna (Parus palustris), alebo sýkorka čiernohlavá (Parus  montanus)? Tieto dva druhy sú si veľmi podobné, hôrna sa od čiernohlavej líši malou ostro ohraničenou škvrnou pod zobákom a lesklou čiernou farbou na hlave. Lenže to sú detaily, ktoré fotopasca nedokáže zachytiť. Takže neviem presne, kto je naším hosťom, ale v každom prípade jej chutilo.

Sýkorky sa na kŕmidle zbytočne nezdržiavajú, priletia, uchmatnú slnečnicu a odletia. Potom niekde v pokoji si ju vyzobávajú, pričom si semienko pridržiavajú oboma nožičkami.Občas im spadne a ony si letia pre ďalšie. Predpokladám, že v dôsledku tohto spôsobu kŕmenia nám budú po celej záhrade rásť v lete slnečnice...

Ako sýkorka belasá, tak aj hôrna či čiernohlavá sú zákonom chránené, ich spoločenská hodnota je 140 € u belasej a 230 € u hôrnej i čiernohlavej. (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015)

No a na záver som si nechala stravníka, ktorý nepatrí do vtáčej ríše. Navštevoval kŕmidlo opakovane, vždy v noci, a vďaka nemu viem, ako funguje fotopasca za tmy.

Keby tá potvora liezla do kŕmidla cez deň, upodozrievala by som ju, že si chce uloviť niektorého operenca. Ale v noci?

Tak teraz neviem: bola to mačka – vegetariánka a lákali ju slnečnice, alebo si pochutnávala na lojových guliach. A možno bola iba zvedavá?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

A kto tu chce vojnu s Ruskom? (píše Michal Havran)

Nemusíme pripomínať, že nočný vlk a zajac je pôvodom kriminálny gang.

Nezabudli sme a nesmieme zabudnúť

Dnes si pripomíname, prečo je dôležité, aby sa z našej pamäti nestratili príbehy z čias vojny.


Už ste čítali?