Úlovky fotopasce – vtáčí imigrant

Autor: Kristína Hušeková | 2.3.2021 o 11:56 | Karma článku: 6,71 | Prečítané:  2090x

Tohoto vtáka pozná každý, málokto však vie, že nie je naším pôvodným druhom. Do konca 19. storočia sa vyskytoval od Turecka po Indiu, v prvej polovici minulého storočia však začal expandovať na okolité územia. 

V roku 1936 sa prvýkrát objavil na Slovensku pri Komárne. Dnes obýva takmer celú Európu.

Pozoruhodné je, že pôvodne bola hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) hniezdičom púští a stepí, ale v Európe uprednostňuje oblasti osídlené človekom pred neobývanou krajinou. Najradšej osídľuje parky, záhrady, cintoríny, dokáže sa uživiť v mestách i na vidieku. Prosperovať dokáže prakticky kdekoľvek.

Tento pôvabný, noblesný vták s čiernym golierikom na zadnej strane krku je veľmi spoločenský. Hrdličky tvoria páry na celý život. Preto je vnímaná ako symbol lásky, nehy a párového spolužitia.

Známe príslovie, že ľudia sa majú k sebe „ako dve hrdličky“, poukazuje na ich zvyk „zobáčkovania“ – túlenia sa k sebe hlavičkami a trenia zobáčikov o seba.

Aj v prípade nášho páru hrdličiek platilo, že kde sa ukázala jedna, druhá bola vždy nablízku.

Hrdličku záhradnú považujú odborníci za jeden z najrýchlejšie sa šíriacich živočíšnych druhov. Určite k tomu prispela jej veľká rozmnožovacia schopnosť. Za priaznivých okolností je totiž schopná hniezdiť aj päťkrát do roka, ak je mierna zima, dokonca aj v zimných mesiacoch.

Vo výbere miesta pre hniezdo hrdlička nie je nijako náročná.  Pri jeho stavbe neprejavuje veľké umenie, stavba je neporiadna, väčšinou iba kôpka položených vetvičiek. Dokonca bolo nájdené hniezdo iba z kúskov drôtu, ktoré neobsahovalo ani jednu vetvičku.

Živí sa semenami, zrnom, bobuľami. Niekedy poruší svoju vegetariánsku životosprávu a prilepší si drobnými mäkkýšmi alebo larvami či kuklami múch. Občas sa dopustí prehrešku a vyzobáva na poliach zasiate kultúrne plodiny.

Po masívnom rozšírení v 50. rokoch minulého storočia bola kvôli obavám z možného pôsobenia škôd v poľnohospodárstve zaradená medzi lovnú zver. V Česku je ňou doteraz, podľa platnej poľovníckej legislatívy je doba lovu od 16. októbra do 15. februára (vyhláška č. 245/2002 Sb.)

Predpokladala som, že je to iba formálne, pretože hrdlička sa mi nezdala byť vhodnou poľovníckou trofejou. Ale na stránke Českej společnosti ornitologickej (ČSO) som našla zarážajúcu informáciu, z ktorej časť odcitujem:

V polovině roku 2002 se k nám na Jihomoravskou pobočku ČSO donesla věrohodná informace, že některá myslivecká sdružení na okrese Brno-venkov pořádají poplatkové lovy hrdličky zahradní pro zahraniční střelce (především z Itálie) na jejích zimních shromaždištích, při nichž bývají střeleny až stovky ptáků - údajně až 600 ptáků během jediného takového honu! (pro srovnání: oficiálně vykazovaný odstřel v celé ČR se v letech 1994-1999 pohyboval mezi 2.500-5.000 ks).

Celý text môžete nájsť tu: http://oldcso.birdlife.cz/index.php?ID=123

Čo k tomu dodať? Keďže v posledných rokoch došlo k značnému poklesu populácie hrdličky záhradnej a škody ňou spôsobené sú zanedbateľné, je povolenie lovu tohto sympatického vtáka ťažko odôvodniteľné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

A kto tu chce vojnu s Ruskom? (píše Michal Havran)

Nemusíme pripomínať, že nočný vlk a zajac je pôvodom kriminálny gang.

Nezabudli sme a nesmieme zabudnúť

Dnes si pripomíname, prečo je dôležité, aby sa z našej pamäti nestratili príbehy z čias vojny.


Už ste čítali?