Už od detstva ma zaujíma príroda. O svoj záujem by som sa chcela podeliť s každým, kto si prečíta moje texty. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Ak máte pocit, že v poslednom čase prevládajú negatívne správy, mám pre vás jednu pozitívnu: zachránili sme rodinu ježkov. A ak ste dnes ešte nevideli nič milé, pozrite si fotky zachránených ježkov. Určite vám zlepšia náladu.
Určite máme všetci pred očami zábery zdevastovanej južnej Moravy, po ktorej sa prehnalo tornádo. Prinášam vám pohľad priameho účastníka, môjho syna, ktorý ako dobrovoľník šiel minulý týždeň pomôcť pri likvidácii škôd.
Je tu jar a s ňou končí kŕmenie vtákov v kŕmidle. Počas zimy som sa snažila predstaviť našich stravníkov, ale keďže ma milo prekvapilo množstvo vtáčích druhov, ktoré navštevovali kŕmidlo, nestihla som napísať o všetkých.
Pre svoj charakteristický vzhľad a spôsob pohybu po stromoch je tento vták neprehliadnuteľný. Je veľký asi ako vrabec, ale má väčšiu hlavu a krátky chvost. Je to náš jediný vták, ktorý dokáže po kmeňoch stromov loziť dole hlavou.
Pred niekoľkými dňami, 20. marca mal tento vták svoj Svetový deň. Vyhlásila ho spoločnosť Nature Forever Society spolu s nadáciou Eco-Sys Action Foundation v roku 2010.
Tento vták patrí k našim najhojnejšie sa vyskytujúcim spevavcom. Obýva lesy všetkých druhov, ale aj parky, záhrady, otvorené polia so stromami – je nenáročný, k spokojnosti mu stačí vraj aj jediný strom.
Je to drobný, ale veľmi energický vtáčik, stále v pohybe. Neposedný, veselý, čiperný, obratne šplhá a pri hľadaní potravy často visí na konárikoch dole hlavou. Ako jeden z mála vtákov spieva aj v zime, ani mráz ho neodradí.
Tohoto vtáka pozná každý, málokto však vie, že nie je naším pôvodným druhom. Do konca 19. storočia sa vyskytoval od Turecka po Indiu, v prvej polovici minulého storočia však začal expandovať na okolité územia.
Medzi vtákmi je to taký zavalitý hromotĺk, s krátkymi nohami a krátkym chvostom, ale mohutným kužeľovitým zobákom, ktorý vzbudzuje rešpekt. Skrátka zápasník ťažkej váhy, ktorého neprehliadnete.
Vyskytuje sa u nás celoročne, ale v lete ho nevidno. Žije nenápadne a skryto vysoko v korunách stromov, ale v zime sa vydáva na potulky za potravou a tak sa dostane bližšie k ľudským príbytkom.
Ak je toto príslovie pravdivé, pre nás z toho vyplynul lichotivý poznatok, že nie sme leniví. Jedného dňa sa nám totiž kŕmidlo zazelenalo. A nielen kŕmidlo, ale aj okolité konáre.
Naše kŕmidlo zažilo hotový nálet farieb. Mihala sa tam červená, žltá, čierna, hnedá, biela, k tomu švitorenie a vtáčí džavot – pristála letka stehlíkov.
Mojím obľúbeným čítaním v detstve bola kniha Ptáci od Jaroslava Spirhanzla Duriša s krásnymi ilustráciami Karla Svolinského. Mám ju doteraz a rada si v nej listujem.
